Na SOŠ hotelových služieb a obchodu v Banskej Bystrici pôsobím ako učiteľ už 15 rokov. Ostatné dva roky vo funkcii vedúceho pedagogického zamestnanca - zástupcu riaditeľky školy pre praktické vyučovanie.
V živote beriem každú príležitosť ako výzvu a držím sa dvoch porekadiel: "Nikto učený z neba nespadol" (každý sa musí vo svojej "brandži" vypracovať sám a chce to čas); a "Ak niečo naozaj chceme urobiť, nájdeme spôsob, ako sa to dá. Ostatné sú len výhovorky."
Zo všetkého najviac z povolania učiteľa ma baví tá energia mladých ľudí, momenty, keď sa nemusíme držať v hraniciach témy, tematického celku či predmetu, ale môžeme sa vzájomne obohacovať, vychovávať - učiť žiť. Nestáva sa to často, ale je to úžasný pocit, keď študentov nadchnete pre nejakú vec a tá vec pohltí aj vás.
N. D. Walsh to vyjadril slovami:
"Ľudia zabudnú, čo ste povedali, čo ste urobili, ale nikdy nezabudnú, ako sa vedľa vás cítili."
Na druhej strane ma ale čím ďalej-tým viac deptajú nezmyselné byrokratické úkony, merania a vtesnávania sa do tabuliek, alebo aj nútenie ľudí (študentov či zamestnancov), aby robili niečo, do čoho sa im absolútne nechce.
Nikdy som nerozumel, ako môže niekto študovať učiteľstvo s pocitom, že nechce učiť. Áno, nie je to celkom "trendy" povolanie, ale má svoje čaro.
Byť učiteľom znamená byť tak trochu psychológom, manažérom, právnikom, sociológom, obhajcom i sudcom, veliteľom i spovedníkom.
J. A. Komenský definoval dobrého učiteľa takto: "Dobrý učiteľ by mal byť taký, akými má spraviť iných, mal by poznať spôsoby, ako urobiť takými iných a mal by byť horlivý vo svojom diele."